Veronica:

Keď som sa zobudila, v izbe som bola sama. Keď som sa v kúpeľni pozrela do zrkadla, musela som sa uškrnúť. Bola som strapatá, mala so pery ako po botoxe ale bola som tá najšťastnejšia na svete. Osprchovala som sa a obliekla som si nové legíny a tričko, čo sme včera kúpili. Kým som sa dala do poriadku, pery trošku odpuchli. Keď som vyšla z izby, skoro som narazila do Liama. Bol vysmiaty ako slniečko a ešte krajší ako včera. "Ahoj." hneď som ho objala a vybozkávala. "Dobré ránko." objal ma. "Akurát som ťa chcel ísť zavolať na raňajky."                          

"Alebo si ma chcel ísť zadusiť vankúšom." zasmiala som sa a vyskočila som na neho. "Prepáč. Mám dobrú náladu."  

"To by bola škoda. Som rád, že si zase veselá." usmial sa.

"Aj ja." usmiala som sa. "Ďakujem."

"Tak poď, ideme sa najesť." Zasmial sa a odniesol ma  do kuchyne.  

"Čo dobrého si spravil?" 

"Len toasty. Ale ak chceš niečo špeciálne, stačí povedať."

"Niečo špeciálne?? Čo si myslíš, že som dáka rozmaznaná hviezda?" zasmiala som sa. 

"Myslel som, že sa to už prenieslo aj na teba, keď si s takou rozmaznanou hviezdou.." 

"Tak ešte nie.." zasmiala som sa. 

"Pochybujem. Len to dobre maskuješ."  

"Tak ako ty." uškrnula som sa. 

 "Ja nič neschovávam. Nie som rozmaznaný." zasmial sa. 

"No daj sem to jedlo." zasmiala som sa. Položil na stôl veľký tanier plný toastov. Najedli sme sa a potom sme sa usadili k telke. Ja som sedela, on ležal a hlavu som mal položenú na mojich stehnách. "Láska, zachvíľu by som mala ísť. Stretneme sa ešte večer?" spýtala som sa a hrala som sa mu s vlasmi. Pozrel sa na mňa.                   

"Môžeme. Pozývam ťa na večeru." usmial sa. 

"Ach..Zase ty?" zasmiala som sa. 

"Áno. Pozývať by mal chlap." 

 "No dobre ty môj chlap." usmiala som sa. 

Pritúlil sa ku mne a objal ma. "Kam po teba prídem? Ku starkej?" 

"Ešte ti zavolám." usmiala som sa a postrapatila som mu vlasy. 

"Nestrapať ma. Vieš ako dlho mi trvá dostať ich do takého perfektného stavu?" zhrozil sa a potom sa zasmial.              

"Takto to máš lepšie." zasmiala som sa a pobozkala som ho. 

"No keď to vravíš ty. Ukáž, skúsim niečo aj ja." zasmial sa a začal sa mi hrať s vlasmi.  

"No to bude vyzerať.." zasmiala som sa.

„No prepáč. Náhodou, ja som šikovný kaderník.“ začal mi ich zapletať. Vlastne prepletať jeden prameň cez druhý.                      

"Idem si po veci a pôjdem, dobre?" usmiala som sa.Prikývol. "Odveziem ťa." Vzala som si veci a spolu sme vyšli von. "Kde sú chalani? "                                                     

"Buď spia, alebo sa niekde flákajú." mykol ramenom. Nasadli sme do auta a odviezol ma pred dom mojej starkej. "Tak večer, láska." usmiala som sa a pobozkala som ho. Podržal si ma dlhšie pri sebe, ale potom ma musel pustiť. "Zavolaj mi." Ani mne sa od neho veľmi nechcelo. "Zavolám." usmiala som sa a vystúpila som. Upratovali sme až kým sa nezotmelo. Medzi troskami som našla zvyšky nábytku z mojej izby. Mamina to ani nevydržala. Až o šiestej som sa tam vrátila aj ja a prezliekla som sa. Dala som si trošku viac záležať a potom som zavolala Liamovi. "Láska prepáč, že volám tak neskoro ale len pred nedávnom som sa vrátila."

Liam:

Keď som sa vrátil domov, kuchyňa bola plná chalanov. Najedli sa a šli sme znova točiť. Domov sme sa vrátili okolo piatej, vyvalili sme sa na gauč a pozerali telku. Keď mi začal zvoniť mobil, zdvihol Zayn. "A čo ti mám prepáčiť, láska?" smial sa do telefónu a nechcel mi ho dať. Čakal pár sekúnd. "Nechce sa so mnou rozprávať. Tu máš." hodil mi telefón. "Prepáč." zasmial som sa a radšej som odišiel do svojej izby. "Už ste skončili?" "Už hej našťastie. Pôjdeme teda niekam?"                                                                                                                            "Samozrejme. Hneď prídem po teba, len mi daj pár minút, aby som sa nachystal." 

"Jasné. Nemusíš sa ponáhľať. Dávaj si pozor." 

"Budem. Nanajvýš do polhodinky som tam." povedal som a zrušil hovor. Dal som si veľmi rýchlu sprchu, prezliekol som sa do niečoho normálneho a navoňal sa. Vzal som zo stola kľúče a počul za sebou chalanov ako kričia, že smrdím ako parfuméria. Ignoroval som ich a šiel som k autu. Nasadol som a vyrazil po Nic. Keď som tam dorazil, bolo sedem. "Prepáč, že som bol dlho.." usmial som sa na ňu, keď vyšla z domu. Čakal som ju pri aute.