Prepáčte za dlhé nepridávanie, už to bude pravidelne :) 

On:

Dievča som síce pred Vivi mal len raz, no keď niekoho mám, strážim si ho ako oko v hlave. Rovnako je to aj s ňou, povedal by som, že ešte viac. Tak to bolo, keď sme na pláži tancovali svoju sambu a jeden Brazílčan sa rozhodol vypožičať si ju. No ja mu dám.. nepovedal som nič, len som odišiel nabok, sadol si do piesku a začal si zahrabávať nohy. Po chvíli za mnou prišla, to som už bol pomerne dosť zahrabaný, no odvrátil som hlavu a nepozrel som na ňu. Pokúšala sa ma odhrabať, no tak sa smiala, že som sa začal nakoniec smiať aj ja. "Nekaz mi to, ja som odutý." nafúkol som líca. 

"Ale no.." ešte stále so smiechom mi ďubla prstom do nafúknutého líca. "Nemal si ma mu dať, keď ti to vadilo." uškrnula sa a začala zo mňa odhŕňať piesok.  

"Tancoval lepšie, ako ja, sama si sa k nemu pridala.." sklonil som hlavu. 

"Mne sa viac páčil tvoj írsky dupkáčik." objala ma a nadvihla mi hlavu. "Láska, veď ty si pre mňa ten najlepší na svete, nehnevaj sa na mňa." pozrela na mňa smutnými očkami. 

Ten jej pohľad, to bolo na mňa veľa. "Nehnevám sa." natiahol som ruky a objal som ju. 

"Ľúbim ťa." usmiala sa a silno ma objala až sme sa zvalili do piesku.    

Zasmial som sa a pobozkal som ju na líčko. "Ľúbim ťa." zopakoval som.

Ona:

Chvíľu sme tam ležali a obhadzovali sa pieskom, veď napokon tak sme potom aj vyzerali ako také pieskomily, oprášili sme sa a držiac sa za ruky sme sa vrátili na izbu. No a potom sa to tak trochu..dosralo. Niall mal zo sebou aj notebook a chcela napísať chalanom a tak, pozrieť, čo je nové. No novinky ma teda vôbec nepotešili. Zistili o nás a zo mňa spravili totálnu šľapku. Po nete sú naše fotky, keď sme sa vracali z mojej oslavy a Niallova fotka, keď odchádzal z nášho domu. Článok však nehovoril, že Niall a ja sme išli z narodeninovej oslavy ale že Niall si zo žúrky odviedol staršiu slečnu u ktorej následne strávil noc. Niall mi to najskôr nechcel ukázať, no nakoniec som ho prinútila, videla som, že sa niečo deje na jeho výraze. A ja som sa netvárila o nič lepšie.

On:

Nechcel som jej vravieť to, že nás , a už vôbec nie v akom veľkolepom štýle. Vraj ona sľapka a ja mladý zajačik, čo sa namotal.. Lepšie si to vymyslieť naozaj nemohli. Vivi na to však prišla, prinútila ma ukázať jej článok aj s fotkami a z jej výrazu bolo jasné, že nadšená teda nie je. Neznášam tých spostých novinárov. Nič nevedeia a do všetkého pchajú nos.. "Vivi, už to aj tak vedia, budeme musieť s pravdou výjsť na povrch. Ale s tou ozajstnou, nie ich verziou." pozrel som na ňu.  

"Ja nechcem, aby sa stále do nás starali. " odvrátila hlavu a zhasla svetlo, aby som nevidel, že jej je do plaču. Vraj šľapka, pomyslela si..   

Prisunul som sa k nej a objal som ju. "Ani ja som to takto nechcel, ale keď už sa starajú, nech vedia ako je to naozaj. Že ťa milujem najviac na svete."                                                                                                                      

Ona:

"Myslím, že ich by viacej zaujímala tá druhá verzia." odvrkla som, no pritúlila som sa k nemu s nádejou, že na to zabudnem. No veľmi ma to trápilo, neznášam, keď ma trápi niečo s čím nemôžem nič urobiť, to je to najhoršie na svete. Zaspať som nemohla. Prehadzovala som sa zo strany na stranu. To posledné, čo chcem je, aby ma súdili ľudia, ktorý ma vôbec nepoznajú. Ktorý s prepáčením hovno vedia a budú sa hrať na to, že zjedli múdrosť sveta. Ráno som vstala skôr ako Niall, nevydržala som to a zapla som jeho počítač. Nikdy ma také niečo nezaujímalo, no chcela som vedieť, čo si o tom myslia jeho fanúšikovia. No moju zvedavosť som oľutovala. Veria tomu, odsudzujú ma a nadávajú mne ale aj Niallovi.

Vraj ako im to mohol urobiť? To sú mi teda dobrí fanúšikovia, keď veria každej somarine, čo novinári vypustia. Veľa dievčat nadávalo na moju adresu, vyjadrovali sa o mne ako keby poznali celý môj život "je to len lacná štetka, máš na lepšie, prečo práve taká k...?" zaklapla som počítač a so slzami v očiach som išla do kúpeľne. Dala som si sprchu, zmyla vlasy a išla som pomaly baliť. Niall ešte spal a ja som nad hentým nechcela rozmýšľať. Konečne som v Riu, konečne som doma, tam kde som sa naozaj narodila a pokazia mi všetku radosť, všetko nadšenie z toho, že som tu hlúpymi klamstvami a urážkami. Ďakujem vám veľmi pekne.

On:

Trápilo ma, že sa trápi ona. Aj to, ako sa vedia ľudia zosmiešniť tým, že nadávajú na tých, ktorých ani nepoznajú.. Nedalo mi to spať takmer celú noc, zaspal som až nad ránom. Aj v snoch ma naháňali novinári.. Keď som vstal, Vivi už bola takmer zbalená. "Zlatko.." pretrel som si oči, postavil sa z postele a šiel za ňou. "Dobré ránko." usmial som sa na ňu. Potajomky som dúfal, že nad tým ani nerozmýšľala, nechcem, aby sa toto dialo.. Ale ak to bude treba, s novinármi to vyriešim..