Stále sme pri pravidle 5 komentov :)

On:  

"Ja nepotrebujem, aby ma spájali s ďalšou ženskou, mám toho pokrk. Ale poď, niečo si vypijeme." vzal som ju za ruku a viedol k baru.

Ona:

"Takže ani ty nie si žiadne neviniatko.." zasmiala som sa a cestou k baru som zistila, že už by som piť ani nepotrebovala. Ísť rovno mi robilo veľký problém. A to nie kvôli vysokým podpätkom.

On:

"Záleží na tom, z akého uhla sa pozrieš." pozrel som na ňu s úškrnom a pri bare nám objednal dve vodky, ktoré sme hneď hrkli do seba.

Ona:

"Mám taký dojem, že zajtra si ťa nebudem pamätať." zasmiala som sa s vykrivenou tvárou. Neznášam vodku. Pijem ju len, keď mi to je už jedno ako napríklad teraz...Čo je ale zase na druhej strane dosť často.. No.. Čo už.

On:

Skrivil som tvár a nasilu rýchlo preglgol. Nie som až taký alkoholik, tvrdé mi robí problém.. "Vidím to tak isto. Ale kým to nepríde, treba si užívať." zasmial som sa, vzal ju za ruku a otočil ju okolo svojej osi. A potom som ju zase vtiahol medzi ľudí.

"Rozkaz." zasmiala sa a nasledovala ma naspäť na parket.

Najbližšie hodiny sme sa kvalitne vybláznili, no prišli aj chvíle, kedy sme sa na seba len nalepili a navzájom ohmatávali, aj keď k ničomu inému nedošlo. Chladným ma však nenechávala..

"Asi by som už mala ísť.." povedala, keď ledva stála na nohách, opretá o moje telo.

"Odveziem ťa." ozvala sa moja gantlemanská stránka, ktorá potlačila tú opitú.

"V takomto stave?" zasmiala sa.

"Vidím pred seba, nie je to také zlé."

"Netrep.. Asi zostanem v nejakom blízkom hoteli. Ja som tu tiež autom, ale nie som kaskadér ako ty."

"Nepodceňuj ma, viem šoférovať." zasmial som sa.

Ona:

"Možno áno, ale nie opitý." zasmiala som sa a skúsila som spraviť krok. Nebyť jeho, tak sa natiahnem na podlahu celá aká som.

"Ani ty to ďaleko nedotiahneš." zasmial sa. "Odprevadím ťa." ponúkol sa.

"Dobre.." zasmiala som sa. Išli sme si po veci a potom do najbližšieho hotela, čo bolo pár krokov z klubu. "Nechceš tu ostať so mnou?" chytila ma nostalgická chvíľka a skoro som sa rozplakala, keď som už mala ísť do izby a on preč..

On:

Nevedel som, čo má znamenať jej smutná tvár, ale odolať sa jej nedalo. "Aj tak by som bol doma sám.." mykol som ramenom.

"A ja sama tu.." prikývla a otvorila dvere, aby sme mohli vojsť.

Prekĺzol som dnu a zavrel za nami dvere. V izbe bola len jedna veľká posteľ, takže.. až teraz mi došlo, že som súhlasil s tým, že tu s ňou ostanem na noc..

Ona:

Odkopla som topánky a uvedomila som si, že tu všetky moje veci, ktoré nutne potrebujem tu nie su. Nočná košieľka, zubná kefka, veci na zajtra, kefa na vlasy..nič! No bolo mi to tak trochu jedno. Horšie to bude zajtra. Kým Harry sedel na posteli a snažil sa niečo ťukať do mobilu, v kúpeľni som si rýchlo opláchla z tváre mejkap a umyla si zuby, aj keď iba prstom a nejakou čudnou zubnou pastou, ktorú spolu s mydielkami a mini šampónikmi nájdete v hoteloch, podarilo sa mi vyzliecť sa z úzkych šiat a obmotať okolo seba uterák. Moje pyžamo. Samozrejme spodné prádlo som mala, aj keď..Veľa toho nezakrývalo. Zajtra asi oľutujem, že som ho sem pozvala, ale asi až zajtra. Dotackala som sa do spálne. Harry sa práve vyzliekal. Mal už na sebe len značkové boxerky, keď som prišla. Zostali sme na seba ticho pozerať..